Starobylý Rastislavov Devín
a správa o ňom z roku 871.
Z augusta
roku 864 sa spája s miestom na sútoku Moravy a Dunaja jediná písomná
zmienka celých Fuldských análov, ktorá prináša vlastné meno veľkomoravskej
lokality. Svedčí o tom, že tu „v akomsi hradisku,
ktoré sa v reči onoho národa nazýva Dowina“ bol obkľúčený knieža
Rastislav vojskom Ľudovíta Nemca.[1]
Knieža Veľkej Moravy tu istý čas odolával východofranskému panovníkovi, no ten
nakoniec jeho odpor zlomil a Rastislav mu prisahal vernosť.[2] No
toto uzatvorenie mieru bolo pre Rastislava v politickom aj cirkevnom
rozmere v konečnom dôsledku prospešné.[3]
Z druhej polovice 9. storočia prislúchajú k územiu Veľkej Moravy aj viaceré
písomné zmienky k lokalitám, ktoré nie sú označené vlastným menom, ale
zaznamenaný je len opis týchto lokalít. Na tomto mieste sa zameriame na tri
najdôležitejšie, ktoré sú zaznamenané vo Fuldských análoch. Prvou z týchto
zmienok je tá, ktorá sa viaže k udalosti v roku 855, kedy bol Rastislav chránený pred východofranským kráľom Ľudovítom
Nemcom „veľmi pevným valom“.[4]
Druhá zmienka sa viaže
k roku 869 keď
Ľudovítov syn Karol , prišiel na čele vojska „k onej nevýslovnej a všetkým starodávnym nepodobnej
Rastislavovej pevnosti“ a „spoliehajúc sa na pomoc Božiu, zničil
požiarom okolité opevnenia na tomto území“.[5]
Tretia je spätá s rokom 871.Vtedy Svätopluk „vstúpil
do starého Rastislavovho hradiska“.[6]
Stalo sa to v čase keď bol už knieža Rastislav v bavorskom zajatí
a moravská časť Veľkej Moravy bola obsadená franskými vojenskými jednotkami.
Z Nitrianska, ktoré si udržalo samostatné postavenie, povstal pod vedením
Svätoplukovho nástupcu Slavomíra odpor proti moravským markgrófom Wilhelmovi
a Engelšalkovi a franským posádkam na Morave. Vďaka tomuto odporu bol
prepustený čerstvo zajatý Svätopluk od Karlomana.[7]
Ten na čele franskej výpravy prichádza k jednému z moravských
hradísk, tomu, ktoré bolo „urbs antiqua“ a Frankovia
ho poznali tiež v súvise s Rastislavom. Vzápätí však Svätopluk prechádza
na Slavomírovu stranu a poráža ním privedené franské vojsko.
Termín „urbs“
v príslušnej časti Fuldských análov neznamenal označenie pre centrálne či
hlavné mesto krajiny a pravdepodobne mohol byť totožný s termínom „civitas“.[8] Stotožnenie
termínu „urbs“ s centrálnou
lokalitou Veľkej Moravy nemá u príslušného mohučského letopisca Fuldských
análov opodstatnenie.[9] Význam
druhého opisného slova „antiqua“ je
najpravdepodobnejší ako „starobylé“.[10]
Nemuselo tu však ísť len o jednorazové označenie od osoby, ktorá si všimla
starobylosť tejto lokality, ale aj o akési provizórne pomenovania lokality
či lokalít („oná nevýslovná pevnosť“), istý čas používané cudzincami, pokiaľ si
neosvojili jej vlastné meno.[11]
Problémom
celej optiky na problematiku „Devín – Velehrad“ resp. Devín a dve
centrálne moravské hradiská Mikulčice a Uherské Hradiště je, že ju
a všetky súvisiace parciálne otázky nevhodne zastrešuje otázka hlavného
mesta Veľkej Moravy.[12]
Veľmi dôležité opisné označenia dvoch moravských lokalít z rokov 869
a 871 boli takto pri analýze ich lokalizácie zhodnotené neúplne. Pri analýze lokalizácie „urbs antiqua Rastizi“ sa takto od
termínu „urbs“ mylne očakáva, že nás
o tomto statuse hlavného mesta informuje. A termín „antiqua“ nás, podľa týchto názorov,
odkazuje na starobylé, ale len slovanské počiatky tohto hradiska.
Už V.Brandl si
nebol istý svojou argumentáciou v prospech „urbs“ ako hlavného mesta Veľkej Moravy „dále zdá se mi zde
povšimnutí hodno slovo urbs (ač na
tento důvod velké váhy nekladu) kteréž o sobě stojící, znamená hlavní
město alespoň v klassické latině; středověký spisovatelé, ač tento rozdíl
mezi civitas m ě s t o a urbs h l a v n í m ě s t o zde onde zachovávají, předce všudy
a veždy dle něho se neřídí“.[13] Neskôr sa však spojitosť „urbs“ a hlavného mesta Veľkej Moravy stáva pre niektorých
jednoznačnejšou. J. Zavadil síce konštatuje, že „annalista ostatně
i Ratisbonu (Řezno) označuje jednou jako urbs, podruhé jako civitas“.
No to mu nebráni, aby vnímal označenie „urbs“,
ku ktorému analista pripojil „Rastizi“ ako to, „z čehož jde
nejjasněji na jevo, že tím chtěl vytknouti hlavní sídlo Rostislavovo“.[14] L.Bílková, Z.Fiala a M Karbulová hoci konštatujú,
že „ani použitie pojmu urbs
nevysvetľuje veľa“, prichádzajú nakoniec k záveru, že ako „urbs“ „je skôr označované centrum, čo tiež
naznačovala situácia na Veľkej Morave, kde tak označovali sídlo panovníkov“.[15] M.
Bláhová uvádza, že vo Fuldských análoch u termínov „civitas“ a „urbs“ „asi
není zásadní rozdíl ve významu a užití obou termínů“.[16] No
pre slovanské lokality z dvoch termínov uvedených v celých Fuldských
análoch „urbs antiqua Rastizi“ (čo už
priamo prekladá ako „sídlo Rastislavovo“!) a Mosaburg uzatvára, že „výraz urbs označuje spíše kmenová střediska
nebo panovnická sídla“.[17] Autori
Magnae Moraviae fontes historici I. sa odvolávajú na preferenciu názvu „urbs“ ako hlavného mesta, čoho
príkladom má byť Regensburg.[18] Naproti
tomu M. Bláhová uvádza: „podíl několika autorů je opět třeba brát v úvahu
při posuzování terminologie Fuldských análů“.[19]
Taktiež pri svojej analýze Fuldských análov a pojmov „urbs“ a „civitas“ konštatuje,
že „jejich užívání je ovlivněno do značné míry i oblibou
u jednotlivých autorů“.[20] D.
Třeštík robí v roku 1973 jednoduché konštatovanie o „urbs“ u príslušného mohučského letopisca Fuldských análov na základe analýzy P. Ratkoša „nápadné je zde
užití termínu urbs, kterým jinak
analista označuje pouze nejvýznamnější města ve východofrancké
a západofranské říši a v Itálii“.[21] P.
Ratkoš vo svojom príspevku k „urbs“
uvádza: „význam ten istý ako pri civitas“.[22] D. Třeštík sa
k tomuto svojmu pohľadu neskôr viac ráz vracia a stavia na ňom svoju
argumentáciu v prospech „urbs“
ako hlavného mesta Veľkej Moravy.[23]
Z hradísk
na centrálnej Morave isto minimálne aspoň jedno, to, ktoré bolo „všetkým
starodávnym nepodobné“, nemohol letopisec prirovnať ani k jednej z mnohých
jemu známych lokalít. Táto ďalšia bezmenná lokalita z roku 869 poznaná
v spojitosti s Rastislavom ako „nevýslovná pevnosť/hradisko (ineffabilis munitio)“, bola „(oná) illa“, teda všeobecne
známa.[24]
Avšak nemala väzbu na nijakú inú letopiscovi známu lokalitu, čiže nemala pre
neho ani známu minulosť, lebo bola „všetkým“ lokalitám, aj tým „najstarším
nepodobná“.[25]
Jestvujú
viaceré pohľady, ktoré zmiešavajú opisy dvoch veľkokomoravských lokalít
z rokov 869 a
871. Podľa F. Palackého sa v roku 869 „Karel dostal se až
k Welehradu, hlawnímu Rostislawowu sídlu, jehož ohrady na onen wěk byli
nadobyčejné a bezpříkladné...“ pričom
myslí na „starý Welehrad“ dnešné Uherské Hradište.[26]
Podľa neho tiež v roku 871 Svätopluk prišiel s Karlomanovým vojskom „až
pod Welehrad“ a „sám do města wešel“.[27]
Václav Novotný nesprávne priraďuje atribúty Rastislavovho hradiska z roku
869 k „urbs antiqua Rastizi“, ktoré
vníma ako „onen podivuhodně opevněný, veliký hrad Rastislavův“ a „k onomu
hroznému hradu“ prišlo bavorské vojsko vedené Svätoplukom.[28] Podľa
I.L.Červinku bolo s Slavomírovej moci „také ono podivuhodně opevněné
veliké hradiště Rostislavovo (Děvín)“.[29] Podobne
M. Kučera píše o tom ako Svätopluk v roku 871 „prikvitol
s bavorskou armádou pod hradby mocného, (ako letopisec pripomína)
nevídaného Rastislavovho hradu“.[30] No lokalita
ktorá je pre letopisca „stará (antiqua)“,
nemôže byť priradená k hradisku „všetkým starodávnym nepodobnému (omnibus antiquissimis dissimilem)“.
Tieto označenia stoja v prirodzenej opozícii proti sebe.
Ak by jedno
z dvojice hradísk Mikulčice či Uherské Hradište nebolo „nevýslovná
Rastislavova pevnosť“, aké iné opisné meno by mu malo prináležať? Taktiež aké
opisné meno mohol mať Devín u Bavorov? Dôvodom vnímania starobylosti „urbs Rastizi“ má byť samotná poloha a
charakter hradiska.[31] Ak
mala lokalita niektoré osobitné a viditeľné znaky, bola cez ne vnímaná aj
v nadväznosti na minulosť. Mikulčice, Uherské Hradište či iná lokalita na
centrálnej Morave nemajú dostatočné argumenty
pre starobylosť v 9. storočí. Slovanské počiatky, palisádová hradba či poloha
na Jantárovej ceste nemajú opodstatnenosť pre východofranské označenie tejto
lokality na strednom toku rieky Morava ako „antiqua“. [32] Devín
ako dominantná skalná vyvýšenina so strategickou polohou[33] v
dobe života priameho účastníka udalostí nachádzajúci sa na
hraniciach Východnej marky a Moravy, ktorú vtedy tvorila rieka Dunaj,
aj predtým hranica antického a barbarského sveta,[34] má
pádnejšie dôvody pre starobylosť. V tejto súvislosti si v ranom stredoveku
tí, čo pozorovali toto hradisko a jeho okolie, veľmi pravdepodobne
uvedomovali jeho osídlenie a využívanie v predchádzajúcich dobách. Veľkomoravský
Devín sa v prípade hodnotenia starobylosti zreteľne líši od severnejších
hradísk na rieke Morave, prípadne v Podyjí.
Dôležitosť
označenia a vnímania lokality „urbs
Rastizi“ ako starobylej, si na sklonku svojho života uvedomil aj český
archeológ a historik Josef Poulík. Medzi opismi lokalít z rokov 869 a 871
však nevidí rozpor a umiestňuje obe do Mikulčíc. Toto „urbs antiqua Rastizi“ podľa neho predpokladá „nové mesto“ a týmto
„novým mestom“ by mali byť niekoľko kilometrov vzdialené areály Starého Města -
Uherského Hradiště.[35]
V roku
1961 uverejňuje krátky sumár archeologického a historického bádania týkajúci sa
Devína v časopise Príroda a spoločnosť archeológ J. Dekan.[36] Na
tejto „skutočne širokej historickej i archeologickej poznávacej základni“
pristupuje „ku konečnému riešeniu devínskej problematiky“.[37]
Vyvracia názory niektorých českých historikov o tom, že Devín bol
strediskom Veľkej Moravy a sídlom Rastislava a stotožňuje toto
hradisko so zápisom Fuldských análov z roku 864. „Nevýslovnú Rastislavovu
pevnosť“ a „staré Rastislavovo mesto“ lokalizuje do moravského vnútrozemia,
odkiaľ sa mu významné ranostredoveké objavy ukazujú v „podmanivo veľkolepom
svetle“ .[38] Archeologický
výskum po J. Dekanovi pokračuje na Devíne aj po vyše polstoročí ďalej. Odvtedy
vďaka pokračujúcemu archeologickému bádaniu nie je vnímanie Devína úplne v tom istom
rozmere ako za jeho čias, ale opäť postúpilo ďalej.[39] No
závery a istota J. Dekana sú stále brané ako berná minca v prístupe
k tejto problematike a konfrontujú sa so svojskými názormi niektorých
českých historikov a archeológov z prvej polovice 20. storočia, ktorí
zjednocovali všetky opisné písomné zmienky Fuldských análov a hlavné mesto
Veľkej Moravy vo veľkomoravskom Devíne.[40] Túto otázku je však potrebné vnímať osobitne
v jednotlivom prístupe ku každej zmienke k veľkomoravským lokalitám
z Fuldských análov. Popri búraní mýtov L. Červinku, E. Šimeka, Ľ. Zachara, I. L.
Zavadila, či v súčasnosti E. Šubjakovej oslavujúcich Devín ako hlavné
sídlo Svätopluka alebo Rastislava,[41] je
však potrebné pokračovať v dôslednej analýze opisu a lokalizácii „starého
Rastislavovho mesta“ a taktiež
analýze opisu „nevýslovnej
Rastislavovej pevnosti“.
V priebehu vyše
150 ročného a veľa ráz tendenčného úsilia, riešenie problematiky bezmenných
veľkomoravských lokalít často zachádzalo do slepých uličiek. Lumír Poláček
konštatuje, že pokusy o stotožnenie „urbs
antiqua Rastizi“ a „ineffabilis
Rastizi munitio“ s Mikulčicami alebo so Starým Městom – Uherským
Hradišťom nie sú úspešné.[42] Kritická
analýza pojmu „urbs“, ktorý príslušný
analista nevyčleňuje pri slovanských hradiskách pre najvýznamnejšiu moravskú
lokalitu a chápanie celého opisného
označenia, odhaľujú dôvod tohto neúspechu v prípade „urbs antiqua Rastizi“. „Starobylé“ hradisko z roku 871 a „všetkým najstarším
nepodobné“ hradisko z roku 869 stoja prirodzene na vzájomne protichodných
pozíciách. Je nemožné ich spájať. Atribút jednej lokality bola „starobylosť“,
kým atribút druhej lokality bola „nepodobnosť starobylosti“, ktorá spočívala
v tom, že sa lokalita nedala porovnať ani priradiť k nijakým
lokalitám letopiscovi či jeho informátorovi známym, ani k tým najstarším.
Vincent Brandl
namieta k spojeniu Devína a „urbs
antiqua Rastizi“ : „Za první máme za to důvod že letopisec neudává jmena
Dovina, čehož by snad nebyl opomenul...bylby i nyní dodal ‘in urbem antiquam Rastizi
Dovinam ingressus est‘ , tím ale že ho nedoložil, zdá se že jiné město, čili
hrad, naznačiti chtěl“.[43] Vedel
však letopisec, že o Devín v roku 871 skutočne aj šlo? Vedel by účastník
franskej výpravy vedenej Svätoplukom, že táto výprava prišla k Devínu,
ktorého meno už pred siedmimi rokmi niektorí z účastníkov vtedajšieho
ťaženia spoznal? Poznali tí, ktorí si pred Svätoplukovou masakrou zachránili
život prezieravým odchodom z tábora a podali o tom správu letopiscovi,
ojkonymum tejto lokality? Ak áno, názor V. Brandla by bol určujúci. Platí tu
však takáto jednoduchá zákonitosť, že od prvej písomnej zmienky s reálnym
menom, sa k nej už nikdy žiadne opisné označenie nemôže vzťahovať? Účastník
výpravy z roku 871 nemusel byť na ťažení v roku 864 a ani iným
spôsobom k nemu nemusela informácia o vlastnom mene lokality
doputovať. Mohol teda aj nepoznať vlastné meno tohto hradiska, keď podával
správu o udalosti, ktorá sa odohrala v roku 871 na Veľkej Morave.
Hoci túto lokalitu niektorí z obyvateľov Východofranskej ríše už poznali,
od informátora letopisca ani letopisca samotného
nemôžme striktne očakávať znalosť tejto informácie, že by išlo o totožnú
lokalitu. Franské vojnové výpravy neboli geografickým či topografickým
mapovaním nepriateľskej krajiny. Nebolo hlavnou snahou letopisca informovať
dvorské kruhy Východofranskej ríše o hradiskách Veľkej Moravy
a zbierať informácie o ďalších lokalitách na tomto území. Problém
ktorý mali letopisci, bol skôr ako politicky prijateľne opísať udalosť, ktorá
sa stala. A tendenčnosť letopiscov Fuldských análov je známa.[44] Zrejme
by sme chceli od informátorov a zapisovateľov správ Fuldských análov to,
čo bolo úplne mimo ich snahy, uvádzať presné údaje o moravských
lokalitách. To nebolo predmetom ich záujmu. Dobiť a podmaniť si nejaké
veľkomoravské hradisko nešiel východofranský kráľ či jeden z jeho synov na
základe presnej miestopisnej lokalizácie Fuldských letopisov.[45]
Informátor líčil letopiscovi skutok, nie miestopisné detaily. P. Ratkoš
pripomína, že pre územie Veľkej Moravy majú Fuldské anály z hľadiska sídlištných
termínov chudobnejšiu škálu termínov, keďže informácie letopisec čerpal
z druhej ruky, a jeho geografické znalosti o Veľkej Moravy boli
pravdepodobne nepresné.[46]
Rastislavovo „ineffabilis munitio“ bolo „illa“ teda všeobecne známe. Ak sa do
povedomia obyvateľov Východofranskej ríše dostal opis lokality a nie jej
vlastné meno, mohol tam tento opis aj po spoznaní vlastného mena istú dobu
koexistovať a to aj bez nutného poznania oboch naraz. Šlo tu
o pozvoľný proces osvojovania si vlastného mena lokality vo vzdialenej
krajine. Dowina sa ešte „v reči onoho národa“ takto nazýva,[47] teda
ide tu o prvé stretnutie sa s vlastným menom tejto lokality, ktoré je
ešte cudzie národu informátora a letopisca. O tom hovorí aj genitívna
forma mena „(od) Devína“.[48] Brandlov
názor však môžeme aj obrátiť. Ak by mali byť moravské lokality z rokov 864
a 871 totožné, prečo nie je uvedené že Ľudovít v roku 864 „obľahol
Rastislava v akomsi starobylom hrade, ktoré sa v reči onoho národa
nazýva Dowina“? Ak by mali byť totožné lokality z rokov 869 a 871,
prečo letopisec v roku 869 nenapísal: „Karol prišiel k onomu nevýslovné rozsiahlemu, starobylému a všetkým
starodávnym nepodobnému Rastislavovmu hradisku“? Alebo ak by boli totožné
lokality z rokov 855 a 871, prečo nie je uvedené v roku 855 „chráneného vraj veľmi
pevným a starobylým valom“? Alebo podobne, ak by boli totožné lokality
z rokov 855 a 869, prečo nie je napr. uvedené „chráneného vraj veľmi pevným valom, ktorý je všetkým
najstarším nepodobný“? Napriek tomu, že jednotlivé zmienky takto
v skutočnosti nestoja, je totožnosť
posledne menovaných lokalít z rokov 855 a 869 možná.[49]
Je teda zjavné, že takýmto spôsobom sa nedá postupovať.
Na argumente
V.Brandla nestavali ani historici nasledujúcich generácii. Tí argumentovali
o nezlučiteľnosti Devína s „ineffabilis
munitio“ a „urbs antiqua“ iným
spôsobom. Z nich najväčšiu váhu má termín „illa“ z roku 869, ktorý odkazuje na všeobecne známu lokalitu.[50] Avšak
„urbs antiqua Rastizi“ touto „illa“ nebola. Stavať teda riešenie tak, že by
od augusta 864, všetci tí ktorí prichádzali na Veľkú Moravu z Východofranskej
ríše poznali vlastné meno Devína, je veľmi problematické. Prvá písomná zmienka
so skutočným menom lokality, nemôže byť braná ako záväzná pre všeobecné
poznanie tohto vlastného mena v čase po tejto prvej zmienke vo všetkých
nasledujúcich písomných záznamoch o príslušnej lokalite. Všetko tkvelo v
tom, k akým miestopisným informáciám sa dostal účastník tej ktorej
výpravy, ktorý potom podal správu letopiscovi. Ako príklad sme už uviedli, že názov
Dowina nebol v roku 864 Bavormi ani
poriadne osvojený.
Zapisovateľ
Fuldských análov nepozná v roku 877 meno kláštora v Burgundsku, hoci je
známe, že niesol meno Nantua.[51] Autor
altaišského pokračovania Fuldských análov nevie že pápež ustanovil Wichinga za
biskupa Nitry, ale je pre neho len „moravský biskup“, [52] čo
je už širšie označenie. Zápis je z roku 899, kedy bola Nitra v Bavorsku
niektorým osobám známa už od čias arcibiskupa Adalrama. Bitku starých Maďarov a
Bavorov v roku 907 frizinské nekrológium II. a IV., ako aj loršské
nekrológium umiestňujú iba „in Oriente“.
Vôbec nevedia, že sa odohrala „ad
Brezalauspurc“.[53]
Ak by platil
argument V. Brandla, žiaden ani jednoduchý samostatný bezmenný opis, by sa
nemohol vzťahovať na už vlastným menom uvedenú lokalitu. Brandlov argument nás
však nakoniec privádza k jednej skutočnosti. Ak by letopisec
resp. jeho informátor poznal slovanský názov hradiska, bol by ho uviedol,
a to buď samostatne alebo spolu s „východofranským“ názvom. Je zrejmé, že ak
informátor letopisca používa len opisné označenie cudzincov, nepozná jeho
slovanské pomenovanie.
Tradične interpretovaný príbeh, kedy
Svätopluk pri sídelnom Rastislavovom meste poráža franské vojsko a ostáva
v tomto hradisku hneď aj vládnuť,[54]
je len zdanlivo jednoznačný a plynulý, a je zjavné, že udalosti sa
odohrali iným spôsobom. „Urbs
antiqua Rastizi“ nebolo hľadaným centrom Veľkej Moravy. Devín na sútoku
Moravy a Dunaja nikdy nestál o prvú priečku hlavného mesta Veľkej
Moravy, pretože to bol hraničný hrad. Jeho impozantnosť však mnohých pomýlila
a hľadali tu domnelé hlavné mesto. No ani zmienka mohučského letopisca
Fuldských análov o „urbs antiqua
Rastizi“ neprináša niektorými očakávané informácie o centre krajiny.
Informuje nás o priemernosti a starobylosti tejto lokality v 9.
storočí, čo sa stretáva ako
najpravdepodobnejšie v hradisku na sútoku Moravy a Dunaja.
[1] „...in quadam civitate quae lingua gentis illius Dowina dicitur...“
Magnae Moraviae fontes historici I., Fontes latini ad Moraviam Magnam
pertinentes. Annales et chronicae curaverunt. D. Bartoňková, L. Havlík, Z.
Masařík, R. Večerka, Brunae : 2008, s. 99. RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“ –
slovenský Devín, In: Historický časopis
18, 1970, s. 337-346. TŘEŠTÍK, D.: Vznik
Velké Moravy, Praha : 2001,, s.186-187.
[2] MMFH I., s. 99.
[3] STEINHÜBEL,
J.: Nitrianske kniežatstvo, Bratislava : 2004, s. 124 - 127.
[4] „...adversarium firmissimo, ut fertur, vallo munitum...“ MMFH I.,
s. 94.
[5] „Qui cum exercitu sibi
commiso in illam ineffabilem Rastizi munitionem et omnibus antiquissimis
dissimilem veniset, Dei auxilio fretus omnia moenia regionis illius cremavit
incendio...“ MMFH I., s. 103.
[6] „... Zuentibald ceteris
castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est...“ MMFH I., s. 106.
[7] STEINHÜBEL,
J.: Nitrianske kniežatstvo, s. 128 - 129.
[8]RATKOŠ, P.: „Civitas
Dowina“, s. 337-346. BALÁŽ, P.: K lokalizácii „urbs antiqua Rastizi“
a jeho stotožneniu s „ineffabilis Rastizi munitio“ a s hlavným
sídelným mestom Rastislava. In: Konštantínove
listy 3, 2010, s. 13 - 17. K tam uvedeným širším argumentom treba
priradiť zmienku Bertiniánskych análov. Tie v roku 866 spomínajú sídlo
bulharského kniežaťa Borisa ako „civitas“,
v ktorom mal svoj palác. MMFH I., s. 76.
[9] BALÁŽ, P.:
K lokalizácii „urbs antiqua Rastizi“, s. 11 - 37.
[10] TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů - ústřední trh staré Moravy.
In: Československý časopis historický 21, 1973, č. 6,, s. 883.
[11] K tomu aj GALUŠKA,
L.: Bylo povědomí o Svatoplukově Moravě, Veligradu a Metodějově
arcibiskupství na Moravě 10.-12. století skutečně věcí neznámou? In: Od knížat ke králům, Praha : 2007, s.
51.
[12] P.Dvořák vníma „spor
Devín – Velehrad“ ako spor o hlavné Rastislavovo sídlo. DVOŘÁK, P.:
Odkryté dejiny (Predveká Bratislava), Bratislava : 1978, s. 328. J.Poulík si
kladie na jednej rovine otázku, kde bola „nevýslovná pevnosť“ a „bývalé město
Rostislavovo“ , „kde byl hlavní hrad Mojmírovců“. POULÍK, J.: Mikulčice.
Sídlo a pevnost knížat velkomoravských, Praha : 1975. s. 154. D. Třeštík podobne vníma celú túto problematiku len
z pohľadu diskusie o centre Starej Moravy. TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 883. K názorom
D.Třeštíka na hlavné mesto Veľkej Moravy aj GALUŠKA, L.: Bylo povědomí
o Svatoplukově Moravě, s. 60. pozn. 9. Rovnako J. Zavadil považuje pri
zmienkach Fuldských análov o moravských hradiskách za kardinálnu otázku hlavného
hradu – mesta. ZAVADIL, J.: Velehrady Devín a Nitra, Kroměříž :
1912, s. 46.
[13] BRANDL, V.: Poloha starého Velehradu, Brno : 1862,
s. 11.
[14] ZAVADIL, J.: Velehrady
Devín a Nitra, s. 57.
[15] BÍLKOVÁ, L. – FIALA, Z. –
KARBULOVÁ, M.: Altmährische Terminologie in den zeitgenössischen lateinischen
Quelen und ihre Bedeutung, In: Byzantinoslavica 28, Praha, 1967, s.
322. Toto ich zvláštne tvrdenie, nie je možné dokázať. Pojem „urbs“ je jediný tu
vo Fuldských análoch pre celú Veľkú Moravu. Inak je známy už len v množnom
čísle pre viaceré lokality Veľkej Moravy.
„Quod cum cognovisset Arnulfus, cum exercitu regnum Marahensium ingressus
cuncta, quae extra urbes reperit, solotenus demolitus est.“ Reginonis
abbatis Prumiensis chronicon ad a. 890, ed. F. Kurze, Hannover : 1890, s. 134. „Illi toto mundo spectabiles apparuerunt,
isti latibulis et urbibus occultati fuerunt.“ List bavorského episkopátu
z r. 900. MMFH III., Epistolae 109, s. 239.
[16] BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských
pramenech období raného feudalismu, Praha : 1986, s. 60.
[17] BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech,
s. 62. Mosaburg však navyše
neprislúcha do mohučskej redakcie Fuldských análov, ale do ich samostatného regensburského
pokračovania. MMFH I., s. 126.
[18] MMFH I., s. 106, pozn 11.
To preberá aj Z. Měřínský a opäť spomína nespochybniteľné, no v tomto
kontexte zavádzajúce, superlatívy Mikulčíc, ako je počet sakrálnych objektov,
rozsah aglomerácie i systém a mohutnosť opevnenia. MĚŘÍNSKÝ, Z.: Die
ersten Stadtformationen in der Welt der Slawen mit speziellem Augenmerk auf
Großmähren. In: Archæologia historica 37, Brno : 2012, s.
7-58. Regenburské pokračovanie Fuldských análov preferuje termín „urbs“ pred „civitas“. BLÁHOVÁ, M.: Evropská
sídlište v latinských pramenech, s. 112.
[19] BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech,
s. 60.
[20] BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech,
s. 62.
[21] TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 883.
[22] RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“
– slovenský Devín, In: Historický časopis
18, 1970, s. 343-344. Jeho analýza má ešte nedostatky, napr. Verdun uvádza
ako „urbs“, hoci má označenie „civitas“. M. Bláhová rozoberá
sídlištnú terminológiu dôslednejšie (okrem záverov v prípade veľkomoravskej
lokality označenej ako„urbs“). BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech, s. 60-63. Ďalší rozbor sídlištnej terminológie
u mohučského letopisca Fuldských análov podáva BALÁŽ, P.:
K lokalizácii „urbs antiqua Rastizi“, s. 13-17.
[23] Z viacerých len TŘEŠTÍK,
D.: Počátky Přemyslovců, Praha :
1997, s. 279, pozn. 54. TŘEŠTÍK, D.: Vznik
Velké Moravy, Praha : 2001, s.165, pozn. 38.
[24] NOVOTNÝ, V.: České dejiny I/ı, Od nejstarších dob do smrti knížete
Oldřicha, Praha : 1912, s. 340. TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 881,
891.
[25] Nejedná sa len
o porovnanie s najstaršími letopiscovi známymi opevneniami. Letopisec
udáva „najstaršie“ (rímske) lokality ako konečný horizont, s ktorými
Rastislavove opevnenie porovnáva. Do toho sú zahrnuté aj všetky vekom mladšie
lokality. BÍLKOVÁ, L. – FIALA, Z. – KARBULOVÁ, M.: Altmährische Terminologie,
s. 322. ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě
a říše Velkomoravská, Brno : 1928, s. 105.TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů,
s. 883,
[27] PALACKÝ, F.: Dějiny
národu českého, s. 148.
[28] NOVOTNÝ, V.: České dejiny I/ı, s. 351.
[29] ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě, s. 280.
[30] KUČERA, M.: Cesta dejinami-Stredoveké Slovensko, Bratislava
: 2002, s. 47.
[31] Hodnotenie niektorých
lokalít podľa veku je známe aj u iných autorov. Ratarská Retra je „antiquissima urbs“ Helmoldi presbyteri
Chronica slavorum I., ed. G.H.Pertz, Hannoverae : 1868, s. 48. Pomoranský
Štetín u Herborda je „civitas
antiquissima“ NIEDERLE, L.: Slovanské starožitnisti III., Původ
a počátky Slovanů západních, Praha : 1927, s. 154.
[32] Uvedomovanie historického
významu Jantárovej cesty na centrálnej Morave, od ktorej by mala dostať
lokalita označenie starobylosti, je veľmi problematické. Taktiež blízkosť
ďalšej opevnením podobnej lokality, ktorá bola „všetkým najstarším nepodobná“,
robí starobylosť pre hradisko na strednom toku Moravy nepravdepodobnou.
[33]
KOLNÍK, T.: Stredné Podunajsko - priestor
križovatiek kultúr a obchodných ciest od konca staršej železnej doby po
sťahovanie národov, Historický zborník č. 13, 1/2007, s. 13-14. ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Najstaršie dejiny
Bratislavy, Bratislava : 1993, s. 210, 212. Podľa P. Charváta
v 9. storočí mala prechádzať Podunajskom do strednej Európy aj severná
vetva eurázijskej Hodvábej cesty a zasahovať na územie Veľkej Moravy.
CHARVÁT, P.: Boleslav II. Sjednotitel
českého státu, Praha : 2004, s. 75. D. Třeštík kladie antropogeografický
stred, t. j. stred skutočného života v strednej Európe od rímskej doby až
do konca 9. storočia do oblasti Carnunta pri Bratislavskej bráne. TŘEŠTÍK, D. :
Čechové, In: Stred Európy okolo roku 1000, Praha : 2002, s. 126.
[34] ŠTEFANOVIČOVÁ,
T.: Bratislava – hraničné mesto, In: Archaeologia historica 29, Brno :
2004, s. 53.
[35] POULÍK, J.: Zur Frage der
Lokalisierung der „ineffabilis munitio“ und „antiqua urbs Rastizi“ nach den
Fuldauer Annalen, in: Central Europe in 8th – 10th Centuries, Mitteleuropa im
8. – 10. Jahrhundert, vyd. D. Čaplovič – J. Doruľa, Bratislava 1997, s. 121 –
132. Odkiaľ by vzal dobový pozorovateľ starobylosť veľkomoravských Mikulčíc
a mladý vek im opevnením charakterovo podobnému Starému Městu - Uherskému
Hradišťu, zostáva nevysvetlené. Navyše, čo ak sú Mikulčice práve „onou
nevýslovnou Rastislavovou pevnosťou“ ktorá je „všetkým najstarším nepodobná“,
kde tento opis lokality odporuje atribútu starobylosti.
[36] DEKAN, J.: Devín
a Veľká Morava, In: Príroda
a spoločnosť, č.11 / 1961, s.25 - 29.
[37] DEKAN, J.: Devín
a Veľká Morava, s.25 - 29.
[38] DEKAN, J.: Devín
a Veľká Morava, s.25 - 29.
[39] PLACHÁ, V. – HLAVICOVÁ, J. – KELLER, I.: Slovanský Devín,
Bratislava : 1990. PLACHÁ, V. – HLAVICOVÁ, J.: Ranostredoveký Devín, Bratislava : 2011.
[40] MĚŘÍNSKÝ,
Z.: České země II., s. 345 -
346. Tu Z. Měřínský uvádza jedného z nich E.Šimeka.
[41] ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě a říše Velkomoravská,
Brno : 1928. ŠIMEK, E.: Děvín, In: Památky
archeologické 32, 1920, 1-53. ZACHAR,Ľ.: Sv.Cyril a Metod na Devíne.
Devín hlavné a sídelné mesto Veľkomoravskej ríše, Trnava : 1928. ZAVADIL,
J.: Velehrady
Devín a Nitra, Kroměříž : 1912. ŠUBJAKOVÁ,
E.: Devingrad – dedičstvo našich
otcov, Bratislava : 2007.
[42] POLÁČEK, L.: Hradiště,
hrady a hradská města na Moravě. In: Stred
Európy okolo roku 1000. Praha : 2002, s. 102.
[43] BRANDL, V.: Poloha starého Velehradu, Brno : 1862,
s. 11.
[44] MMFH
I., s. 86-87.
[45] Vnímať ich ako akúsi
dobovú navigáciu „gps“, by bolo mylné.
[46] RATKOŠ, P.: „Civitas
Dowina“, s. 345-346.
[47] MMFH
I., s. 99.
[48] RATKOŠ, P.: „Civitas
Dowina“, s. 345-346. ČERVINKA, L.I.: Slované
na Moravě, s. 100.
[49] Stotožňuje ich napr. TŘEŠTÍK,
D.: Vznik, s. 164 – 165.
[50] Pozri pozn. č. 24.
[51] Annales Fuldenses, ed. F.
Kurze, MGH SS rer Germ., Hannoverae : 1891, s. 90. Meno kláštora uvádza F.Kurze
v poznámkach pod hlavným textom.
[52] MMFH I., s. 129.
[53] RATKOŠ, P.: Slovensko v dobe veľkomoravskej, Košice
: 1988. s. 125 - 126.
[54] Za mnohých, ktorí takto
udalosti vysvetľujú napr. MARSINA, R.: Svätopluk, legenda a skutočnosť,
In: SVÄTOPLUK 894 -1994, ed. R.
Marsina – A. Ruttkay. Nitra : 1997, s.161. TŘEŠTÍK, D.: Vznik, s. 200.